Naše dravce

Plamienka driemavá (Tyto alba)

Najčastejšie sa môžete u nás stretnúť s Ferim a Rúfusom. Zorro si momentálne užíva rodičovské povinnosti :)

Plamienka driemavá (lat. Tyto alba) je druh sovy z čeľade plamienkovitých (Tytonidae). Je to jeden z vôbec najrozšírenejších vtákov na svete, obýva všetky kontinenty okrem Antarktídy. Telesná hmotnosť je medzi jednotlivými poddruhmi veľmi variabilná, pričom väčšina sa pohybuje v rozmedzí od 270 – 650 g. Má dlhé krídla, ktoré v úplnom rozpätí dosahujú 80 až 90 cm. Jej typické poznávacie znamenie je perový disk v tvare srdca. Výrazný pohlavný dimorfizmus, samice sú vo všeobecnosti väčšie vo všetkých rozmeroch, zvyčajne aj tmavšieho sfarbenia ako samce. Ozýva sa chrapľavým škriekaním. Tokanie začína vo februári a vrcholí v marci, ak je dostatok potravy, ak nie, tak hniezdi v apríli alebo v máji. Plamienka driemavá si hniezdo nestavia, ale vajcia znáša zvyčajne do dutín stromov, tmavých kútov opustených a prázdnych stavieb, ale aj do prázdnych povál a podkroví obytných budov. V jednej znáške býva zvyčajne 4 až 7 čistobielych vajec, na ktorých sedí samica, kým samec pre ňu a neskôr aj pre mláďatá zháňa potravu. Matka pri nich zotrváva do veku troch týždňov po vyliahnutí, kým im narastie prachové perie, ktoré udržiava ich telesnú teplotu. Úplne schopné letu sú mláďatá zhruba vo veku 60 dní. Živí sa prevažne malými stavovcami, najmä hlodavcami a rôznymi druhmi myší, ale loví aj vtáky a plazy, občas aj hmyz. Pri plamienke driemavej rozlišujeme 36 poddruhov. Keď je plamienka prekvapená a nemá možnosť úniku, predstiera mŕtvu, alebo naopak, našuchorí perie, skloní sa, roztiahne krídla, aby pôsobila čo najväčšími rozmermi, klepe zobákom a syčí, čím sa pokúša nepriateľa zastrašiť. Najvyšší vek krúžkovaného jedinca v prírode bol 18 rokov.

Výr africký (Bubo africanus)

Zástupca výra afrického u nás je náš nenahraditeľný Vojto :)

Výr africký (Bubo africanus) je stredne veľký druh sovy, jeden z najmenších výrov. Váži od 460 do 907 gramov. Jeho rozpätie krídel je 100 – 140cm. Sfarbenie mu napomáha k perfektnému maskovaniu s okolím. Tvárový disk je sfarbený od svetlo sivej po svetlo okrovú, oči sú väčšinou žlté, alebo slabooranžové. Nápadné sú pierka pripomínajúce uši, nie sú to však sluchové orgány, iba okrasné pierka. Zvyšok tela je sivý alebo hnedý so svetlými a tmavými škvrnami. Jeho potravu tvoria hlodavce, malé cicavce, vtáky, hmyz, plazy. Sú monogamné, avšak po smrti jedného z partnerov si nájdu nového. Sú schopné sa rozmnožovať už po dosiahnutí veku jeden rok. Hniezdo si väčšinou robí na zemi, pri stromoch, krovinách. Samička znáša 2 až 4 vajcia a hniezdo opúšťa len pri kŕmení. Inkubácia trvá 32 dní. Mladé výry africké opustia hniezdo v piatich týždňoch a na zemi strávia približne 10 dní kým vedia lietať. Počas týchto dní sa učia loviť malú korisť, napríklad hmyz, rodičia ich stále kŕmia. Dospelý pár je pri obrane svojho loveckého teritória veľmi agresívny, a jednou z prekážok, ktoré musí mladý jedinec prekonať, je nájsť si vlastné teritórium, ktoré nie je obsadené inými dospelými jedincami, ktorí by ich mohli vyhnať alebo zabiť.Je to najbežnejší druh sovy v Južnej Afrike. Často sa o nich hovorí ako o sovách miest a žijú aj v tesnej blízkosti ľudí. V prírode sa dožívajú približne 10 rokov, v zajatí môžu aj 20.

Sokol pestrý (Falco sparverius)

Máme rozkošného Maxa a Hádaja :)

Sokol pestrý (lat. Falco sparverius) je zrejme najčastejšie sa vyskytujúcim dravcom v Amerike. Je viditeľne menší ako náš sokol myšiar (Falco tinnunculus). Váži 80 – 165g, rozpätie krídel 51 – 61cm. Je tu veľmi výrazný pohlavný dimorfizmus, ktorý je viditeľný už u mláďat. Samec má hrdzavý chrbát s čiernymi škvrnkami rovnako ako chvost, pričom temeno hlavy a krídla sú sivomodré s čiernymi škvrnami. Samica má operenie červenohnedé s výraznými čiernymi škvrnami, ale temeno má taktiež sivomodré. Tento rozdiel v sfarbení medzi pohlaviami je viditeľný už od prvého operenia. Žije v najrôznejších biotopoch, hniezdi celoročne bez stavby hniezda, napríklad v dutinách stromov, hlinených stenách, v starých hniezdach iných vtákov. Páry môžu hniezdiť aj dvakrát do roka, známe sú aj mimopárové kopulácie. Znáška pozostáva zo 4 – 8 vajec, pričom inkubácia trvá 27 – 32 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku 29 – 31 dní a ešte približne mesiac sa o nich rodičia starajú. Sami môžu zahniezdiť už nasledujúci rok. Prevažnú časť potravy tvorí hmyz, drobné stavovce, malé hlodavce, jašterice, malé vtáky. Najstarší krúžkovaný vták sa dožil takmer 10 rokov.

Orol skalný (Aquila chrysaetos)

Na programoch nám robia spoločnosť majestátni zástupcovia Džingischán a Aslan.

Orol skalný (lat. Aquila chrysaetos) je dravec z čeľade jastrabovitých. Samec sa od samice výrazne odlišuje veľkosťou, hmotnosťou aj rozpätím krídel. Rozpätie krídel sa u samcov pohybuje okolo 190 – 210 cm, u samíc 200 – 230 cm. Samice vážia 3,8 – 6,7 kg, samce 2,8 – 4,6 kg. Orol skalný má tmavohnedú farbu. Orol skalný je v prvom roku života tmavo hnedý a má nápadné biele časti na vnútorných stranách krídel a biely koreň chvosta. Chvost má širokú čiernu obrubu. Konečné sfarbenie dostávajú orly až po 5. – 6. roku života. Veľkosť revíru dosť kolíše podľa podmienok a ponuky potravy. Podľa niekoľkých štúdii v Švajčiarsku boli pozorované revíry o rozlohe medzi 29 a 88 km², v priemere 53 km². Orol skalný hniezdi v skalných stenách, previsoch alebo na stromoch. Hniezdo na skalách je širšie ako hniezdo na stromoch. Hniezda sú stále opravované a rozširované, takže po niekoľkých rokoch môžu mať hniezda výšku a šírku viac ako 2 m. Hniezdo je založené silnými konármi a vyložené lístím a menšími konárikmi, stále sa opravuje počas celého trvania hniezda. Hniezda sú používané niekoľko rokov a často má jeden pár viac takzvaných striedavých hniezd. Orly skalné pohlavne dospievajú až po 6. roku. Pár orlov žije počas celého života spolu v monogamnom vzťahu. Samička znesie v odstupe 3 až 4 dní zväčša dve vajíčka. Inkubačná doba je 43 – 45 dní. Vyliahnuté mláďatá sú pokryté špinavým bielym páperím. Asi po siedmich týždňoch od vyliahnutia môžu mláďatá samé konzumovať potravu. Prvé letecké pokusy okolo hniezda sú po 65 – 70 dňoch. Po 80 dňoch sú mláďatá schopné letu. Väčšinou však prežije len jedno mláďa, staršie. Najsilnejšie mláďa zabije svojich slabších súrodencov alebo kvôli tomu, že zožerie všetku potravu, súrodenci zahynú od hladu. Tento proces sa nazýva kainizmus, ktorý je práve u orla skalného silno vyvinutý. Len málokedy sa vyskytne výnimka, a to tá, že prežijú obaja súrodenci. Pravidelne uloví korisť, ktorá je podstatne ťažšia ako on sám. Maximálna hmotnosť koristi je okolo 15 kg. Ako korisť dominujú predovšetkým pozemské malé a stredne veľké cicavce, nepohrdnú ani zdochlinami. Najstarší vták sa v prírode dožil približne 26 rokov, v zajatí dokonca aj viac ako 57.

Sokol rároh (Falco cherrug)

Na vystúpeniach máte možnosť spoznať Rudyho :) zároveň sa venujeme aj odchovu :)

Sokol rároh (lat. Falco cherrug) je druh z čeľade sokolovité. Chrbát je hnedý, brušná strana je svetlá s hnedými škvrnami. Množstvo a veľkosť týchto škvŕn sa individuálne líši. Fúz je hnedý, užší a menej nápadný než u sokola sťahovavého. Chvost je hnedý s nevýraznými priečnymi svetlými škvrnami. Je to najväčší stredoeurópsky sokol dosahujúci maximálnu hmotnosť do 1400g u samice a do 1000g u samca, rozpätie krídel okolo 105-125 cm. Krídla sú širšie a menej špicaté než u sokola sťahovavého, chvost je dlhší. Ako pôvodne stepný druh u nás obýva iba južné časti štátu v blízkosti prírodnej či kultúrnej stepi, kde loví. Hniezdi v nižších pohoriach alebo aj priamo na nížinách, v starých listnatých alebo zmiešaných lesoch, lužných lesoch, prípadne aj v stromoradiach, či na skalách. Na hniezdiská sa vracajú vo februári alebo až v prvej polovici marca. Hniezdiť začínajú vo veku dvoch rokov. Hniezdia na skalách alebo na stromoch. Vlastné hniezda nestavajú, ale obsadzujú hniezda po iných veľkých vtákoch. Samica znáša koncom marca až v prvej polovici apríla 3-4 vajíčka, na ktorých sedí približne 30 dní. Samec v tomto období loví korisť aj pre ňu, prípadne ju aj na krátko strieda pri zahrievaní vajec. Samica ostáva asi 2 týždne po vyliahnutí mláďat na hniezde alebo v blízkosti, zahrieva mláďatá a kŕmi ich. V tomto období loví všetku potravu samec. Neskôr loví aj samica. Mláďatá ostávajú na hniezde okolo 6 týždňov. Po vyletení sú ešte asi mesiac kŕmené rodičmi. Rárohy boli výrazne potravne viazané na sysle. Po ústupe sysľov sa zamerali na inú korisť a lovia predovšetkým vtáky. U nás sa zamerali predovšetkým na holuby a napr. v susednej Ukrajine na havranovité vtáky. Okrem toho sa v ich potrave objavujú drobné hlodavce, chrčky, široké spektrum malých až veľkých vtákov (do veľkosti kačice divej).

Výr skalný (Bubo bubo)

Máme dve dámy - očarujúcu Zuzku a Mišku :)

Výr skalný (lat. Bubo bubo) sa vyskytuje na väčšine územia Európy a Ázie. Je stálym vtákom. Je najväčšia európska sova s rozpätím krídel 160 – 190cm, váži 1500 – 2400g. Základné operenie je žltohnedé, na chrbte výrazne tmavšie, s početnými čiernymi škvrnami. Na hlave sú typické „ušká“, ktoré však neslúžia ako sluchový orgán, sú to len okrasné pierka. Nápadné sú veľké oranžové oči. Vyhľadáva skalnaté oblasti s útesmi, príkre zrázy, zalesnené územia s možnosťou lietania na voľné plochy. V poslednej dobe je možné vidieť ho hniezdiť v blízkosti ľudských obydlí, v menších lesoch, v kameňolomoch. Tok začína už koncom zimného obdobia, samec je v tom čase veľmi hlučný. Hniezdo si nestavia, najčastejšie si urobí len plytkú jamku, alebo hniezdi na skalnom útese, pod previsom, na zemi pod vývratmi, v prudkom svahu, či v dutine stromu. Niekedy môže obsadiť hniezda iných veľkých vtákov, prípadne hniezdi v hradných zrúcaninách. Páry ostávajú v rovnakom hniezdišti aj niekoľko rokov. V znáške sú často 2 – 4 vajcia, na ktorých samica sedí 34 – 36 dní, a potom ešte dlho zahrieva mláďatká. Samec nosí celej rodine potravu. Mláďatá si od 3 týždňov vedia trhať potravu sami, od 5 týždňov sa pohybujú mimo hniezdo, od 7 týždňov veku sa učia lietať. Vo veku 20 – 24 týždňov sú nezávislé na rodičoch, sami začínajú hniezdiť po dosiahnutí 2 – 3 rokov. Najčastejšie loví cicavce vo veľkosti hraboša až zajaca, ježe, vtáky, obojživelníky, hmyz, môže sa vyskytovať aj kanibalizmus. Loví prevažne za úsvitu a za súmraku. Najvyššie zaznamenaný vek v prírode je najmenej 21 rokov, v zajatí sa môže dožiť aj 60 rokov.

Sova snežná (Bubo scandiacus)

Naša hviezda je naša Aďka :)

Belaňa tundrová (sova snežná, lat. Bubo scandiacus, staršie Nyctea scandiaca) je druh vtáka z čeľade sovovitých (Strigidae). Patrí medzi zraniteľné druhy, celková populácia klesá kvôli klimatickým zmenám. Rozšírenie a kolísanie je silne závislé na výskyte hlavnej potravy, lumíkov. Žije výhradne v otvorenom teréne, sedáva na zemi na vyvýšených miestach, skalách a podobne. Váži 1350 – 2153 g, rozpätie krídel 146 – 160 cm. Je to veľká biela sova s okrúhlou hlavou a žltými očami. Bielu základnú farbu pokrývajú hnedé až čierne škvrny a vlnky. Samci sú v dospelosti prevažne bieli, samice majú na perí s bielym podkladom tmavé škvrnky. Tok začína začiatkom apríla. Hniezdo je tvorené malou jamkou na miernej vyvýšenine na zemi vo vegetácii, odkiaľ má dobrý výhľad na okolie. Znáška je tvorená 7 - 9 vajcami. Mláďatá sa liahnu postupne, hniezdo opúšťajú vo veku 18 - 28 dní a letu schopné sú vo veku 43 - 50 dní. Prvý krát sú schopné zahniezdiť najskôr po dosiahnutí dvoch rokov. Potravu tvoria cicavce do veľkosti zajaca a vtáci do veľkosti husi. V čase hniezdenia tvoria potravu takmer výlučne lumíky. Potravu loví aj počas dňa. Jej teritórium je veľmi rozľahlé a neraz nosí potravu aj zo vzdialenosti 10 km od hniezda. V prírode sa môžu dožiť viac ako 10 rokov, v zajatí bolo zaznamenaných najmenej 28 rokov.

Jastrab lesný (Accipiter gentilis)

Jastrab lesný (lat. Accipiter gentilis) je dravý vták z čeľade jastrabovité (Accipitridae). Rozpätie krídel má 98 – 127 cm a samec obvykle váži 550 – 1000 g, samica 800 – 1600 g. Samica je výrazne väčšia ako samec. Obaja majú podobné zafarbenie. Chrbát majú tmavosivý, nad očami široký belavý pás, hruď a brucho bielosivé s hustými vlnitými priečnymi pásmi. Podchvostové perá majú čisto biele. Mláďatá majú svetlohnedý chrbát a na hrudi a bruchu nemajú priečne čiary ale hnedé škvrny v tvare kvapky. Dúhovka mláďat je modrošedá, postupne sa ale mení na žltú až oranžovú. Vďaka širokým krídlam a dlhému chvostu má vynikajúce manévrovacie schopnosti aj v zalesnenom teréne. Obratne kľučkuje medzi kríkmi a stromami, lieta aj veľmi nízko nad zemou a tak prekvapí svoju korisť. V lesoch vyhľadáva prítomnosť okrajov lesa, pasienkov a lúk. Hniezdenie začína koncom zimy, vo februári a v marci. Vo svojom rozsiahlom teritóriu majú aj viacero hniezd. Vajíčka začínajú znášať koncom apríla alebo v máji, obvykle 3 – 5 vajec. Na inkubácii sa podieľajú obaja partneri, najmä však samica. Na vajíčkach sedia 35 – 38 dní. Jastrab loví prevažne vtáky ako sú holuby, vrany, bažanty, prepelice, jarabice, divé kačky atď. Z cicavcov sú to hlavne veveričky, ale je schopný uloviť aj zajaca, je to však skôr výnimka. Má viacero poddruhov. Najstarší vták sa v prírode dožil 19 rokov.

Sokol myšiar (Falco Tinnunculus)

Momentálne máme samičku Želku :)

Sokol myšiar (lat. Falco tinnunculus), ľudovo nazývaný aj poštolka alebo pustovka, je dravec z čeľade sokolovitých. Spolu s myšiakom lesným patria k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe. Často obýva mestské obydlia, kostolné a hradné veže a je známy svojim typickým trepotavým letom. Rozpätie krídel má 75 cm. Samec váži 160 – 220 g; samica 200 – 250 g. Na perí sokola myšiara je možné pozorovať výrazný pohlavný dimorfizmus (samček vyzerá inak ako samička). Najvýraznejší rozdiel medzi samčekom a samičkou je v sfarbení hlavy a chvosta. Samček má v dospelosti svetlosivé operenie hlavy a celého chvosta na konci s čiernym pruhom, kým samičky hnedé. Taktiež je samica väčšia než samec a sfarbením s podobá na mladé jedince. Tak ako ostatné sokoly, ani myšiare si hniezdo nestavajú. Často obsadzujú polobúdky. Využívajú staré hniezda po väčších vtákoch, výklenky v stenách vysokých budov a kostolných veží. Stáva sa aj, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu. Do hniezda samica znesie 4 – 6 vajíčok. Sedí na nich 28 – 30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďalších ôsmich dní ich zahrievať postupne prestáva. Vo veku 30 dní mláďatá opúšťajú hniezdo, rodičia ich ale ešte nejaký čas prikrmujú. Živí sa hlavne myšami a hrabošmi, občas menšími druhmi vtákov a v lete aj veľkým hmyzom a žabami. Občas sa jeho korisťou stávajú taktiež netopiere. Bolo dokázané, že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie. Vďaka tomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov, pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža. Hraboše, myši a iné hlodavce si označujú cestičky močom a fekáliami, takže sokoly myšiare môžu počas letu monitorovať veľkú plochu biotopu. Sokol myšiar loví na otvorených priestranstvách. Korisť hľadá pri tzv. trepotavom lete (pri ktorom vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu vo zvláštnej naklonenej polohe) asi 10 – 20 metrov nad zemou. Keď zahliadne korisť, prudko sa za ňou spustí k zemi so stiahnutými krídlami. Najstarší krúžkovaný vták sa dožil viac ako 13 rokov.

Kaňúr okrúhlochvostý (Parabuteo unicinctus)

Teraz máme dvoch zástupcov - Pipa a Porthosa :)

Kaňúr okrúhlochvostý (lat. Parabuteo unicinctus) je doposiaľ jediným známym druhom dravých vtákov patriacim k rodu Parabuteo. Je to stredne veľký dravec z čeľade jastrabovité, vyskytujúci sa v rozmedzí od juhozápadu Spojených štátov južne až po Čile a strednú časť Argentíny. Je známy svojím význačným chovaním – loví v skupine, ktorá pozostáva z členov jednej rodiny (väčšina dravcov loví samostatne). V rámci sexuálneho dimorfizmu sú teda samice až o 40 % väčšie než samce – váha samca okolo 710g, váha samice okolo 1020g. Dospelé vtáky majú tmavo hnedé až čierne operenie s gaštanovými ramenami, lemom krídiel a stehien a biely základ a koniec chvosta. Mladé vtáky majú na hrudi bledo žlté sfarbenie s hnedým prúžkovaním. Potrava sa skladá z malých živočíchov, jašterov, cicavcov, väčšieho hmyzu. Keďže loví v skupinách s jasnou hierarchiou, dokáže uloviť aj väčšiu korisť, napríklad králika alebo zajaca. Jedna lovecká technika spočíva v tom, že malá skupina lieta vpredu a pátra po koristi, zatiaľ čo iný člen tejto skupiny letí zozadu a korisť naháňa, a to tak dlho, dokiaľ nie je korisť zahnaná do pasce. Iná technika je založená na tom, že celá skupina sa rozmiesti okolo koristi a jeden člen ju usmrtí, o potravu sa delia všetci rovnako. Aj vďaka tomu sa nazývajú aj „vlci oblohy“. V prírode hniezdia na stromoch, krovinách, a dokonca aj na kaktusoch. Hniezdo je väčšinou kompaktné, vystavané z vetvičiek, koreňov rastlín, listov, machu a kôry, väčšinou ho stavia samica. Znáška obsahuje dve až štyri vajcia. Inkubačná doba je od 31 do 36 dní a na znáške sedí väčšinou samica. V 38 dňoch začínajú mláďatá preskúmavať okolie hniezda a v 45 až 50 dňoch začínajú lietať. Mláďatá môžu zostať so svojimi rodičmi až tri roky a v tom čase pomáhajú s vyvádzaním ďalšieho potomstva a lovom.